Strana
17
sa usilovať požadovať od ľudí pokoru.
Mali by ste hovoriť o svätých, ktorí mali
túto božskú vlastnosť v najvyššej miere, napr. o
Kataríne Emmerichovej a }llnohotisícich iných
svätých, medzi nimi o Terézii od Ježiška.
Kážte o Jánu Vianeyovi! Zivil sa zemiakmi,
surovými zemiakmi, ktoré jedol plných 14
dní. Ani raz si neľahol do postele, ktorá mu bola
ponú¬kaná. Zdalo sa mu, že je to pre neho
príliš dobré. Nad takými ľuďmi sme nemali žiadnu
moc. Ján Vianey po celý svoj život nejedol
správne. Mal pravú pokoru. Tiež Katarína
Emmerichová nechcela povedať, čo vlastne ie, až keď prišli ľudia
a pýtali sa jej, zistili, že je to s ňou hrozné a radili
sa, ako jej pomôcť. Zila v naprostej chudobe. Namiesto postele
mala kôš, ktorý bol napolo rozbitý a v ktorom
vlastne žila. Chcela sa vzdialiť od ľudí, a preto prilietali
nebeskí vtáci, sadali jej na ramená. Takéto
vlastnosti majú pokorní svätí. Silu im
dávajú TÍ HORE (ukazuje hore). Preto sa
dostávajú do neba po tŕnistých cestách. Na čnosť pokory by kňazi mali upozorňovať
veriacich stále a stále: Až po tejto čnosti
nasledujú čnosti ostatné. Máme na mysli
čnosť čistoty (namáhavo dýcha), potom príde
pravdovravnosť a všetky zostávajúce.
Z nečností uvádzame na prvom
mieste pýchu. Chceli by sme povedať, že čnosť pokory mala byť
vyznačená veľkými písmenami. Potom príde
prirodzene hne v, lakomstvo a všetko ostatné. Je vždy treba porovnávať to, čo sa
už stalo, s tým, čo sa stáva, alebo porovnávať
všetko prítomné s minulým, zvlášť potom so
životmi svätých (hrozne kričí). Nechaj ma!
Exorcista: Hovor ďalej, Belzebub, v
mene. . . !
Belzebub:
Je správne, ako to robíte, ale mali by ste to robiť
dôkladnejšie. Museli by ste hovoriť
presvedčivejšie, aby ste zabránili hriechom. V tomto
pôstnom období napíšte si hriechy na steny! Ale aj
tak by ste nemali veľký úspech, aj keby ste to tak
urobili. Mali by ste napísať nielen hriechy, ale i to, čo po
nich nasleduje. Ale všetko by muselo byť zreteľné a
jasné. Vy, čo ste tu, ste počuli dosť. Ale aj ostatní kňazi by sa to mali
dozvedieť, pretože to neplatí len pre vás, ale pre
všetkých. Všetci kňazi by to mali vedieť. Tí hore si to
želajú. Ak to
neurobíte, pretože ste to mali urobiť, potom sa vystavujete
nebezpečenstvu veľkej straty milosti, nielen pre seba, ale i pre vašich
podriadených. Všetci vaši veriaci budú preto trpieť a
ne¬dosiahnu milosti, ktoré by inak mohli dostať.
Exorcista:
Belzebub, hovor z pn'kazu Matky Božej v mene. .. ale len pravdu!
Belzebub:
V súvislosti s týmito čnosťami musím ešte niečo
dodať: Zmieňujte sa vo
svojich kázňach, že tá zatratená kniha "NASLEDOVANIE KRISTA: od
Tomáša Kempenského, ktorej sa toľko bojíme
(vy je ako pes), že táto kniha
by mala byť rozšírená a hlavne čítaná. Ani
ona by nemala chýbať v žiadnej katolíckej rodine.
Najlepšie by bolo čítať každý večer jednu kapitolu a
podľa toho i žiť. Pokiaľ možno, malo by byť čítané
staré, neskrátené vydanie. V novom vydaní
bolo už všeličo zmenené: Ach,
celý čas sa nerobí nič iné iba "zmeny" .
Staré vydanie by ste si mali
zadovážiť. Ak ich zoženiete
len málo, budete musieť dal knihu znova do tlače. V
každom prípade by ste však mali podľa
tejto knihy kázať, vyberať si z nej témy a vštepiť
ich veriacim. Kniha "Nasledovanie
Krista" je čistá pšenica, žiaden kúkoľ,
prichádza z neba. Nebo si želá a ste mu zodpovední
už preto, že vám stavia pred oči plasticky Kríž Kristov a
pretože vám hovorí, ako treba tento Kríž Kristov
nasledovať. Tak sa človek dozvie o tom, ako Kristus trpel a čo
má človek robiť, aby sa dostal o krok, či len decimeter v
šľapajách Kristových. Tým sa však ešte dlho
nestane svätým. To musíte neustále
zdôrazňovať.
Sú
totiž tisíce, ba milióny ľudí, ktorí si
myslia, že sú dobrí, keď tu a tam niečo dobrého
urobia. To však ďaleko nestačí. Sú dobrí až vtedy,
keď sa za dobrých nepovažujú a stále si hovoria,
že robia pnliš málo. Až vtedy sú dobrí, keď urobia
pre Krista všetko, čo je v ich moci.