Strana
2
V roku 1951 mi
zomrela babička. Nastali pre mňa ťažké časy. V duši som začala
pociťovať úzkosť. Moje utrpenie sa začalo zväčšovať.
Môj vzťah k Bohu zostal, ale moje duchovné cítenie
sa zatemňovalo. Cítila som sa prázdna. Tieto (ažkosti sa
stále zväčšovali. Zväčšovali sa aj bolesti. Moje
myslenie neprinášalo žiadne svetlo a nemohla som svoje myslenie
zastaviť. všetko bolo hluché a bezdlKhé. Jedného
dňa, keď mi bolo 15 rokov, povedala som svojej matke: "Maminka,
mám pocit, ako by mi niekto zviazal moje myšlienky". Moja
úzkosť sa zväčšovala a mne sa zdalo, že nie som sama vo
svojej spálni. Preto mi otec vymenil izbu a ja som sa
presťahovala k matke. 1 keď som bola pri matke, pociťovala som strach a
úzkosť, takže som nemohla ani hovoriť.
Úzkosť a bolesti stále pokračovali, takže jedna hodina sa mi zdala večnos(ou. Mala som taký pocit, že Boh si želá, aby som toto utrpenie vzala na seba pre záchranu duší. Pokúsila som sa súhlasiť. Avšak v noci, keď som pojala toto rozhodnutie, stalo sa niečo naprosto nezvyčajné, čo ma odradilo, aby som toto utrpenie vzala na seba na záchranu duší. Neskôr som sa znova pokúšala podrobiť sa, modlila som sa, ale nebo na mňa zoslalo spánok. Želala som si, aby sa mi opäť vrátilo zdravie, ale márne, aspoň na dlhý čas.
Z počiatku som trpela veľkou nespavosťou, neskôr som poznala, že mi nepomôže nič okrem modlitby. Nakoniec som sa odhodlala ísť k lekárovi. Ten u mňa zistil zápal ľadvín a žlčníka, ktorý pôsobí na celý nervový systém. Predpísal mi lieky, ale mne bolo čím ďalej tým horšie, a preto ma lekár dal previezť do nemocnice. . .
Z nemocnice som sa vrátila, lebo musela som pomáhať v domácnosti.
Na základe príkazu jedného lekára, ktorý si myslel, že príčinou bolestí sú zuby, dala som si
vytrhať všetky svoje pekné zuby, no nakoniec ani to mi nepomohlo, ibaže trpela som ešte viac.
Božia prozreteľnosť jej poslala do cesty chudobného, ale úprimného muža. Vydala sa zaňho v roku 1962 napriek odporu rod. príslušníkov. Mala 4 deti. Vzhľadom na trvajúcu slabosť a vyčerpanosť bola lekármi poslaná na kliniku a nakoniec na veľmi známu kliniku ako nevyliečiteľný prípad. Obstreky, elektrické šoky a iné procedúry jej spôsobili len ďalšie utrpenie. Až v roku 1972 nastalo malé zlepšenie. Píše o tom: "Bolo náhodou zistené, že trpím nedostatkom fosforu.
Dostala som nejaké pilulky a môj stav sa naozaj zlepšil. Do akej miery mi pomohol fosfor a do akej miery išlo o prispenie Božie, neviem. Nemôžem spať v pravom slova zmysle, spánok nahradzujem akýmsi uvoľnením a podriemkávaním. Stavy úzkosti boli zriedkavejšie. Mohla som sa dokonca i smiať a upratovať byt. Muž bol šťastný, ale najväčšiu radosť som pociťovala sama, lebo som mohla mať opäť deti pri sebe. Ďakovala som Bohu. Cítila som, že tohto utrpenia sa mi dostalo ako milosti Božej a opakovala si, že Boh vie, prečo ho na mňa zoslal. Roku 1974 nastal veľký obrat. Moja sestra ma doviedla k jednému dobrému mužovi, ktorý už mnohým pomohol. Potriasol mi ruku a povedal: "Myslím, že ste posadnutá." Potom ma priviedol ku kňazovi, ktorý bol veľmi skeptický, ale nakoniec pristúpil k exorcizmu. Zistil presne, že všetky známky nasvedčujú posadnutosti.
Vyháňanie diabla je veľmi namáhavé a vyžaduje dlhé modlitby. Démoni, či už ľudskí alebo anjelskí, sa musia hlásiť, aby sa ich vyháňanie mohlo uskutočniť, no často sa aj vracajú. K vykonávaniu vyháňania si treba žiadať súhlas biskupa, ktorý potom prijíma zaň zodpoved¬nosť.
8. decembra 1975 dostalo 5 exorcistov povolenie na veľký exorcizmus. Potom nasledoval menší exorcizmus v menšom kruhu 3 kňazov. Náš exorcizmus bol vykonaný 23. apríla 1977 za prítomnosti preláta Juraja Siegmunda z Fuldy. Ďalšie nasledovali 10.11. a 18. júla 1977 za prítomnosti a pod vedením p. Arnolda Renze SDS a ďalších kňazov, ako i vydavateľa tejtoknihy.
Úzkosť a bolesti stále pokračovali, takže jedna hodina sa mi zdala večnos(ou. Mala som taký pocit, že Boh si želá, aby som toto utrpenie vzala na seba pre záchranu duší. Pokúsila som sa súhlasiť. Avšak v noci, keď som pojala toto rozhodnutie, stalo sa niečo naprosto nezvyčajné, čo ma odradilo, aby som toto utrpenie vzala na seba na záchranu duší. Neskôr som sa znova pokúšala podrobiť sa, modlila som sa, ale nebo na mňa zoslalo spánok. Želala som si, aby sa mi opäť vrátilo zdravie, ale márne, aspoň na dlhý čas.
Z počiatku som trpela veľkou nespavosťou, neskôr som poznala, že mi nepomôže nič okrem modlitby. Nakoniec som sa odhodlala ísť k lekárovi. Ten u mňa zistil zápal ľadvín a žlčníka, ktorý pôsobí na celý nervový systém. Predpísal mi lieky, ale mne bolo čím ďalej tým horšie, a preto ma lekár dal previezť do nemocnice. . .
Z nemocnice som sa vrátila, lebo musela som pomáhať v domácnosti.
Na základe príkazu jedného lekára, ktorý si myslel, že príčinou bolestí sú zuby, dala som si
vytrhať všetky svoje pekné zuby, no nakoniec ani to mi nepomohlo, ibaže trpela som ešte viac.
Božia prozreteľnosť jej poslala do cesty chudobného, ale úprimného muža. Vydala sa zaňho v roku 1962 napriek odporu rod. príslušníkov. Mala 4 deti. Vzhľadom na trvajúcu slabosť a vyčerpanosť bola lekármi poslaná na kliniku a nakoniec na veľmi známu kliniku ako nevyliečiteľný prípad. Obstreky, elektrické šoky a iné procedúry jej spôsobili len ďalšie utrpenie. Až v roku 1972 nastalo malé zlepšenie. Píše o tom: "Bolo náhodou zistené, že trpím nedostatkom fosforu.
Dostala som nejaké pilulky a môj stav sa naozaj zlepšil. Do akej miery mi pomohol fosfor a do akej miery išlo o prispenie Božie, neviem. Nemôžem spať v pravom slova zmysle, spánok nahradzujem akýmsi uvoľnením a podriemkávaním. Stavy úzkosti boli zriedkavejšie. Mohla som sa dokonca i smiať a upratovať byt. Muž bol šťastný, ale najväčšiu radosť som pociťovala sama, lebo som mohla mať opäť deti pri sebe. Ďakovala som Bohu. Cítila som, že tohto utrpenia sa mi dostalo ako milosti Božej a opakovala si, že Boh vie, prečo ho na mňa zoslal. Roku 1974 nastal veľký obrat. Moja sestra ma doviedla k jednému dobrému mužovi, ktorý už mnohým pomohol. Potriasol mi ruku a povedal: "Myslím, že ste posadnutá." Potom ma priviedol ku kňazovi, ktorý bol veľmi skeptický, ale nakoniec pristúpil k exorcizmu. Zistil presne, že všetky známky nasvedčujú posadnutosti.
Vyháňanie diabla je veľmi namáhavé a vyžaduje dlhé modlitby. Démoni, či už ľudskí alebo anjelskí, sa musia hlásiť, aby sa ich vyháňanie mohlo uskutočniť, no často sa aj vracajú. K vykonávaniu vyháňania si treba žiadať súhlas biskupa, ktorý potom prijíma zaň zodpoved¬nosť.
8. decembra 1975 dostalo 5 exorcistov povolenie na veľký exorcizmus. Potom nasledoval menší exorcizmus v menšom kruhu 3 kňazov. Náš exorcizmus bol vykonaný 23. apríla 1977 za prítomnosti preláta Juraja Siegmunda z Fuldy. Ďalšie nasledovali 10.11. a 18. júla 1977 za prítomnosti a pod vedením p. Arnolda Renze SDS a ďalších kňazov, ako i vydavateľa tejtoknihy.
