Strana
29
Belzebub: Áno, svätú Cirkev a hlavne koncil. Tento koncil bol veľkou chybou. Pápež Ján XXIIl. nepovedal pravdu, keď na smrteľnom lôžku toto vyhlásil: "Keby vedel, ako všetko dopadlo, musel by sa obrátiť v hrobe !"
Exorcista: On to nevie?
Belzebub: Prirodzene, že to vie. To vedel už na smrteľnom lôžku. Ale bolo už príliš neskoro. Nevedel, že tento koncil, ktorý mal taký hrozný, trýznivý a bojový priebeh, bude mať také následky. Domnieval sa, že urobil dobre. Mal dobrú vôľu vykonať niečo pre dobro Cirkvi. Chcel meniť to, čo zmenu potrebovalo. či on mohol vedieť, že kardináli budú predstierať, že chcú to isté a nakoniec mu vyrvú žezlo z ruky a všetko strašlivo zamotajú a znetvoria? Mohol to vôbec vedieť? Urobil to z dobrej vôle, a tak sa istotne dostal do neba.
Exorcista: V mene. . . hovor pravdu a nič len pravdu!
Belzebzub: Bol síce spravodlivý, ale príliš povoľný a nebol vybavený veľkým nadaním. V tých časoch bolo potrebné voliť s veľkým prehľadom, rozumejúceho do vedenia Cirkvi, ktorému by sa nikto neodvážil vyrvať žezlo. Ale to spozoroval až príliš neskoro. Ak sa spätne dívame na celú vec, musíme priznať, že všetko bolo v pláne TÝCH HORE, pretože Písmo musí byť splnené. Všetko bolo v ICH pláne, ale pre TÝCH HORE je to hrozný pohľad, ako dnes Cirkev vyzerá...
Exorcista: V mene Otca Nebeského. . . !
Belzebub: Na smrteľnom lôžku prežíval trpké chvíle, a preto zavolal niekoľko najdôvernejších priateľov, aby mu pomohli toto bremeno niesť. Pri tej príležitosti vyhlásil, že by svetu povedal: "Kiež by tento koncil nebol býval nikdy zvolaný!" Videl, aké dnes má hrozné následky, ale nemohol už nič robiť. TÍ TAM HORE nech sú mu milostiví. (nečitateľný riadok). .. ... aby všetko oznámili svetu a zvlášť novému pápežovi.
Exorcista: V mene Boha Trojjediného hovor pravdu a nič len pravdu, čo si želá najsvätejšia Panna?
Belzebub: Tí, ktorým sa dostalo toto dôverné oznámenie, si povedali: "Hľa, on je na smrteľnom lôžku, už nemôže zasiahnuť. Nie je predsa možné už zvolaný koncil odvolať (opäť odvolať)!" Koncil nie je vodovodný kohútik, ktorý raz otvoríme a zas zatvoríme. Naozaj tento koncil nemal žiadnu hybnú silu, ktorou by mohol byť pribrzdený. Bolo naozaj už neskoro. Riadiaca hybná sila sa zlomila, zlomila sa smrťou Jána XXIII. Boli sme to predovšetkým my, démoni, ktorí sme boli na koncile prítomní. Usilovali sme z neho získať pre seba úžitok, preto sme mali záujem, aby kohútik a voda z neho vytekajúca nebola zastavená. mali sme mnoho pomáhačov, diablov a iných. Pápežovi dôverní priatelia oznámili, že bol nemocný, trpel kôrnatením ciev. Zdá sa, že to bola pravda, je to nemoc u starých ľudí obvyklá. Po ňom nastúpil Pavol VI., inteligentný a milosťami obdarený. Ale ako mohol to, čo jeho predchodca rozdúchal, zastaviť alebo uviesť do pôvodného stavu? Okrem toho, pápež Pavol VI. urobil na začiatku svojho pontifikátu tiež chybu. Nevedel, čo povedal Ján XXIII. na smrteľnom lôžku. Dozvedel sa to až neskôr, keď už bolo neskoro. Na svoju veľkú škodu však nič neurobil. Dokonca podnikol niekoľko krokov, ktoré viedli k rozpadu Cirkvi. Jeho pontifikát trvá teraz 14 rokov. Veľmi skoro poznal to, že to, čo koncil priniesol je nesprávne, ale bolo už neskoro. Tiež poznal svoju chybu, ale i v tomto smere bolo už neskoro. Žije teraz hrozným spôsobom, je mučeníkom, čo povedali aj iní démoni. Je v hroznej situácii. Neustále si opakuje, že je to Duch Svätý, ktorý usmerňuje pápeža, napr. keď prijíma nepravých diplomatov a politikov, ktorých k nemu posielajú kardináli. Potom i svet si povie, že to je Duch Svätý, ktorý takto pápeža usmerňuje. Väčšina ľudí však nevie, že to, čo sa dnes v cirkvi deje, nemá s Duchom Svätým nič spoločné. Ale o tom už nechceme hovoriť.
Exorcista: Vy už nechcete hovoriť? Belzebub, ty si nepovedal všetko, čo si mal povedať! Bol koncil vedený Duchom Svätým alebo nie? V mene. . . hovor pravdu!
Belzebub: Na začiatku istotne bol Duch Svätý prítomný, ale nie vždycky.
Belzebub: Áno, svätú Cirkev a hlavne koncil. Tento koncil bol veľkou chybou. Pápež Ján XXIIl. nepovedal pravdu, keď na smrteľnom lôžku toto vyhlásil: "Keby vedel, ako všetko dopadlo, musel by sa obrátiť v hrobe !"
Exorcista: On to nevie?
Belzebub: Prirodzene, že to vie. To vedel už na smrteľnom lôžku. Ale bolo už príliš neskoro. Nevedel, že tento koncil, ktorý mal taký hrozný, trýznivý a bojový priebeh, bude mať také následky. Domnieval sa, že urobil dobre. Mal dobrú vôľu vykonať niečo pre dobro Cirkvi. Chcel meniť to, čo zmenu potrebovalo. či on mohol vedieť, že kardináli budú predstierať, že chcú to isté a nakoniec mu vyrvú žezlo z ruky a všetko strašlivo zamotajú a znetvoria? Mohol to vôbec vedieť? Urobil to z dobrej vôle, a tak sa istotne dostal do neba.
Exorcista: V mene. . . hovor pravdu a nič len pravdu!
Belzebzub: Bol síce spravodlivý, ale príliš povoľný a nebol vybavený veľkým nadaním. V tých časoch bolo potrebné voliť s veľkým prehľadom, rozumejúceho do vedenia Cirkvi, ktorému by sa nikto neodvážil vyrvať žezlo. Ale to spozoroval až príliš neskoro. Ak sa spätne dívame na celú vec, musíme priznať, že všetko bolo v pláne TÝCH HORE, pretože Písmo musí byť splnené. Všetko bolo v ICH pláne, ale pre TÝCH HORE je to hrozný pohľad, ako dnes Cirkev vyzerá...
Exorcista: V mene Otca Nebeského. . . !
Belzebub: Na smrteľnom lôžku prežíval trpké chvíle, a preto zavolal niekoľko najdôvernejších priateľov, aby mu pomohli toto bremeno niesť. Pri tej príležitosti vyhlásil, že by svetu povedal: "Kiež by tento koncil nebol býval nikdy zvolaný!" Videl, aké dnes má hrozné následky, ale nemohol už nič robiť. TÍ TAM HORE nech sú mu milostiví. (nečitateľný riadok). .. ... aby všetko oznámili svetu a zvlášť novému pápežovi.
Exorcista: V mene Boha Trojjediného hovor pravdu a nič len pravdu, čo si želá najsvätejšia Panna?
Belzebub: Tí, ktorým sa dostalo toto dôverné oznámenie, si povedali: "Hľa, on je na smrteľnom lôžku, už nemôže zasiahnuť. Nie je predsa možné už zvolaný koncil odvolať (opäť odvolať)!" Koncil nie je vodovodný kohútik, ktorý raz otvoríme a zas zatvoríme. Naozaj tento koncil nemal žiadnu hybnú silu, ktorou by mohol byť pribrzdený. Bolo naozaj už neskoro. Riadiaca hybná sila sa zlomila, zlomila sa smrťou Jána XXIII. Boli sme to predovšetkým my, démoni, ktorí sme boli na koncile prítomní. Usilovali sme z neho získať pre seba úžitok, preto sme mali záujem, aby kohútik a voda z neho vytekajúca nebola zastavená. mali sme mnoho pomáhačov, diablov a iných. Pápežovi dôverní priatelia oznámili, že bol nemocný, trpel kôrnatením ciev. Zdá sa, že to bola pravda, je to nemoc u starých ľudí obvyklá. Po ňom nastúpil Pavol VI., inteligentný a milosťami obdarený. Ale ako mohol to, čo jeho predchodca rozdúchal, zastaviť alebo uviesť do pôvodného stavu? Okrem toho, pápež Pavol VI. urobil na začiatku svojho pontifikátu tiež chybu. Nevedel, čo povedal Ján XXIII. na smrteľnom lôžku. Dozvedel sa to až neskôr, keď už bolo neskoro. Na svoju veľkú škodu však nič neurobil. Dokonca podnikol niekoľko krokov, ktoré viedli k rozpadu Cirkvi. Jeho pontifikát trvá teraz 14 rokov. Veľmi skoro poznal to, že to, čo koncil priniesol je nesprávne, ale bolo už neskoro. Tiež poznal svoju chybu, ale i v tomto smere bolo už neskoro. Žije teraz hrozným spôsobom, je mučeníkom, čo povedali aj iní démoni. Je v hroznej situácii. Neustále si opakuje, že je to Duch Svätý, ktorý usmerňuje pápeža, napr. keď prijíma nepravých diplomatov a politikov, ktorých k nemu posielajú kardináli. Potom i svet si povie, že to je Duch Svätý, ktorý takto pápeža usmerňuje. Väčšina ľudí však nevie, že to, čo sa dnes v cirkvi deje, nemá s Duchom Svätým nič spoločné. Ale o tom už nechceme hovoriť.
Exorcista: Vy už nechcete hovoriť? Belzebub, ty si nepovedal všetko, čo si mal povedať! Bol koncil vedený Duchom Svätým alebo nie? V mene. . . hovor pravdu!
Belzebub: Na začiatku istotne bol Duch Svätý prítomný, ale nie vždycky.
