Strana
43
To pripomíname kňazom celý čas. Až taký kňaz. . . musí. . . nechceme ďalej hovoriť..., musí taká ženština ... taká ženština, ak chce kňaza získať, mu našepkáva: Nemodlite sa breviár, je to strata času, pretože keď sa modlia breviár, sú menej vystavovanípokušeniu. My už vieme, čo máme robiť... Keby každý kňaz bez výnimky sa denne modlil celú hodinu breviár, tak ako tomu bývalo predtým, mali by sme nepatrnú moc. Potom by ich padlo veľmi málo. I tí, ktorí by sa chceli oženiť, by sa vrátili. Stačilo by sa denne modliť breviár (smeje sa).
Exorcista: A tie, čo kňaza zvádzajú?
Belzebub: Tie poväčšine nesú najväčšiu vinu. Vedia predsa, že ide o katolíckeho kňaza. Nechceme už hovoriť.
Exorcista: Musíš povedať, čo si Blahoslavená Panna želá!
Belzebub: Vedia, aké poslanie má kňaz a ako vysoko stojí vo svojom úrade, preto by si ich nemali všímať. Sú to ťažké hriechy, veľmi ťažké a tresty za ne nie je možné len tak odčiniť. Keď sa taký kňaz ožení, ťažko sa z toho dostane. Len pripomínam: Máte peklo na zemi, keď si takú ženštinu vezmete.
Exorcista: Hovor pravdu... !
Belzebub: Robíme to tak, že najskôr necháme na kňaza pôsobiť eros tak dlho, až mu nervy zlyhajú a pud sa rozsype. V tej situácii si kňaz povie: "Všetko bude lepšie, keď prídu deti" a nenachádza žiadnu zábranu, aby hrešil ďalej. A tak obaja pokračujú na ceste hriechu, až padnú bez toho, aby si to uvedomili.
Exorcista: A musí sa im pomôcť.
Belzebub: Situácia sa vyvinie tak, že si obaja namýšľajú, že všetko dosiahnu. Taká pobehlica, prepáčte, taká ženština, ktorá zvedie kňaza, obyčajne nemá vzťah k manželstvu. Verte, že nemá žiadne čnosti. Jej maska skoro spadne a objaví sa pravá tvár. Vidíme len špinu. .. nechceme hovoriť.
Exorcista: V mene. . . !
Belzebub: Niektorý kňaz má trpké skúsenosti a dostáva sa do hádok. Pretože kňaz študoval teológiu a nadobudol teda vyššie vzdelanie, nerád sa púšťa do hádok. V jeho srdci však hlodá červ, ale nič sa už nedá zmeniť. Niekoľkokrát pociťuje horké sklamanie. Tu musíme
dodať toto. Všetko duchovné, všetko vysoké, všetko náboženské a dobré stojí vysoko nad telesnými pôžitkami! To vám odkazuje Matka Božia. Telesné pôžitky majú len krátke trvanie, o to kratšie, ak ide o.. . ach, my nechceme hovoriť.
Exorcista: Ak ide o... v mene Ježiša... !
Belzebub: My myslíme na rozvod a podobné veci. Ak sľubujeme nebo na zemi, potom iba
klameme ľudí. V skutočnosti je to pre mnohého kňaza krozný kríž, pretože telesné pôžitky stoja skutočne hlboko pod pôžitkami duchovnými. Keby kňazi vedeli, čo strácajú, trhali by si vlasy z hlavy a na míle by sa od takej ženy vzdialili, aby neprišli do pokušenia. Milosť Božia je veľká a mocná a ďaleko prevyšuje telesné pôžitky a všetky druhy roztopašnosti tohto sveta. Len si spomeňte na proroctvo Venuše z Tannhaunzera. To by bolo lepšie kázanie ako kázanie hocikto¬rého dnešného kňaza. Všade cítime hlbokú ľútosť onoho muža, ktorý sa odobral k tejto Venuši na horu. To platí ešte dnes, čas na tom nič nezmenil. V nebi čas neplynie, nepočíta sa, tu je neustála prítomnosť. I keď si človek myslí, že má právo žiť stále príjemnejšie a že, keď bude hrešiť, že mu to nebude započítané za hriech. . . potom vedzte, žc Tí HORE majú na to celkom iný názor.
Exorcista: Nie sú teda dve nebá, jedno na zemi a druhé hore?
Belzebub: Nie, Tí HORE si myslia, že nebo ako také si človek musí zaslúžiť mnohými krížmi a odriekaniami. To si musia uvedomiť kňazi i laici. Nebo a nebeskú blaženosť si zaslúži len ten, kto mal za života ťažké kríže, kto vzal na seba odriekanie a obete. Jedine ten si zaslúži nekonečnú blaženosť a krásu, zatiaľ čo ľudia, ktorí kráčali po zlej ceste, túto krásu nikdy nepoznajú.
To pripomíname kňazom celý čas. Až taký kňaz. . . musí. . . nechceme ďalej hovoriť..., musí taká ženština ... taká ženština, ak chce kňaza získať, mu našepkáva: Nemodlite sa breviár, je to strata času, pretože keď sa modlia breviár, sú menej vystavovanípokušeniu. My už vieme, čo máme robiť... Keby každý kňaz bez výnimky sa denne modlil celú hodinu breviár, tak ako tomu bývalo predtým, mali by sme nepatrnú moc. Potom by ich padlo veľmi málo. I tí, ktorí by sa chceli oženiť, by sa vrátili. Stačilo by sa denne modliť breviár (smeje sa).
Exorcista: A tie, čo kňaza zvádzajú?
Belzebub: Tie poväčšine nesú najväčšiu vinu. Vedia predsa, že ide o katolíckeho kňaza. Nechceme už hovoriť.
Exorcista: Musíš povedať, čo si Blahoslavená Panna želá!
Belzebub: Vedia, aké poslanie má kňaz a ako vysoko stojí vo svojom úrade, preto by si ich nemali všímať. Sú to ťažké hriechy, veľmi ťažké a tresty za ne nie je možné len tak odčiniť. Keď sa taký kňaz ožení, ťažko sa z toho dostane. Len pripomínam: Máte peklo na zemi, keď si takú ženštinu vezmete.
Exorcista: Hovor pravdu... !
Belzebub: Robíme to tak, že najskôr necháme na kňaza pôsobiť eros tak dlho, až mu nervy zlyhajú a pud sa rozsype. V tej situácii si kňaz povie: "Všetko bude lepšie, keď prídu deti" a nenachádza žiadnu zábranu, aby hrešil ďalej. A tak obaja pokračujú na ceste hriechu, až padnú bez toho, aby si to uvedomili.
Exorcista: A musí sa im pomôcť.
Belzebub: Situácia sa vyvinie tak, že si obaja namýšľajú, že všetko dosiahnu. Taká pobehlica, prepáčte, taká ženština, ktorá zvedie kňaza, obyčajne nemá vzťah k manželstvu. Verte, že nemá žiadne čnosti. Jej maska skoro spadne a objaví sa pravá tvár. Vidíme len špinu. .. nechceme hovoriť.
Exorcista: V mene. . . !
Belzebub: Niektorý kňaz má trpké skúsenosti a dostáva sa do hádok. Pretože kňaz študoval teológiu a nadobudol teda vyššie vzdelanie, nerád sa púšťa do hádok. V jeho srdci však hlodá červ, ale nič sa už nedá zmeniť. Niekoľkokrát pociťuje horké sklamanie. Tu musíme
dodať toto. Všetko duchovné, všetko vysoké, všetko náboženské a dobré stojí vysoko nad telesnými pôžitkami! To vám odkazuje Matka Božia. Telesné pôžitky majú len krátke trvanie, o to kratšie, ak ide o.. . ach, my nechceme hovoriť.
Exorcista: Ak ide o... v mene Ježiša... !
Belzebub: My myslíme na rozvod a podobné veci. Ak sľubujeme nebo na zemi, potom iba
klameme ľudí. V skutočnosti je to pre mnohého kňaza krozný kríž, pretože telesné pôžitky stoja skutočne hlboko pod pôžitkami duchovnými. Keby kňazi vedeli, čo strácajú, trhali by si vlasy z hlavy a na míle by sa od takej ženy vzdialili, aby neprišli do pokušenia. Milosť Božia je veľká a mocná a ďaleko prevyšuje telesné pôžitky a všetky druhy roztopašnosti tohto sveta. Len si spomeňte na proroctvo Venuše z Tannhaunzera. To by bolo lepšie kázanie ako kázanie hocikto¬rého dnešného kňaza. Všade cítime hlbokú ľútosť onoho muža, ktorý sa odobral k tejto Venuši na horu. To platí ešte dnes, čas na tom nič nezmenil. V nebi čas neplynie, nepočíta sa, tu je neustála prítomnosť. I keď si človek myslí, že má právo žiť stále príjemnejšie a že, keď bude hrešiť, že mu to nebude započítané za hriech. . . potom vedzte, žc Tí HORE majú na to celkom iný názor.
Exorcista: Nie sú teda dve nebá, jedno na zemi a druhé hore?
Belzebub: Nie, Tí HORE si myslia, že nebo ako také si človek musí zaslúžiť mnohými krížmi a odriekaniami. To si musia uvedomiť kňazi i laici. Nebo a nebeskú blaženosť si zaslúži len ten, kto mal za života ťažké kríže, kto vzal na seba odriekanie a obete. Jedine ten si zaslúži nekonečnú blaženosť a krásu, zatiaľ čo ľudia, ktorí kráčali po zlej ceste, túto krásu nikdy nepoznajú.
