Strana
33
Exorcista: V mene Pána Ježiša..., povedz len to, čo si želá Najsvätejšia Panna.
Belzebub: Či to povieme alebo nie, to na veci nič nezmení.
Exorcista: Ide o to, čo si želá Najsvätejšia Panna. Hovor pravdu a nič len pravdu! V mene...!
Belzebub: Keby ste boli radšej zostali doma. Čo od nás chcete?
Exorcista: Chceme splniť vôľu Matky Božej. Preto nám povedz, čo si želá Matka Božia, aby si nám povedalosviatostiach!
Exorcista: Hovor pravdu v mene... povedz, čo si želá Matka Božia, aby si povedal. V mene Otca.. . hovor ďalej, čo si želá Matka Božia!
Belzebub: ONA (ukazuje hore) hovorí, že modlitba za pokánie nikdy nemôže nahradiť spoveď! Opäť musí byť uvedená do života a konaná pravá, nefalšovaná spoved'. Zo všetkých kazateľníc by sa to malo oznámiť.
Exorcista: Hovor pravdu v mene. . . povedz, čo si želá Matka Božia, aby si povedalospovedi.
Belzebub: Ľudia by sa mali na spoveď lepšie pripravovať. Hodinová príprava nie je nijako prehnaná. Práve my vidíme, akú moc má spoveď. Pokúšame ľudí najrozličnejším spôsobom. Usilujeme sa ich zmiatnuť. Keď sa nám to nepodarí, pošleme na človeka d'alších troch démonov, ktorí majú za úlohu dosiahnuť, aby sa nepolepšili. Často to zariad'ujeme tak, aby hriech nepoznal. Na to máme zvláštnych démonov. Neustaneme ani vtedy, ked' sa dotyčná osoba pomodlí k Duchu Svätému, vzbudí ľútosť, vyzná svoje hriechy a vykoná pokánie ľútosť je hlavná súčasť sviatosti pokánia, tu sa usilujeme v nej zvykať na dobré predsavzatie
už viac nehrešiť. Keď človek totiž má pevné predsavzatie, potom sa mu dostáva mnoho milostí. A zasa je to pokora a len pokora, ktorá vyvoláva milosti, ktoré by ináč neboli. Ale ani teraz neustupujeme, keď predsavzatie spovedajúceho je pevné, posielame démonov, aby v poslednej chvíli tesne pred vyznaním hriechov, nahnali spovedajúcemu strach tieto hriechy kňazovi vyznať, i keď ide o všedné hriechy. Väčšiu radosť máme, keď sa nám to podarí u ťažkých hriechov. Musíme povedať, že keď sa ľudia nevyspovedajú zo všedných hriechov, z ktorých sa vlastne ani nemusia spovedať, potom sa im dostanej menej milosti. Tak sa zbavujú možnosti sa napraviť a zmeniť svoj život. Keď po vyčerpaní všetkých týchto našich zásahov, zbožní a veľmi zbožní spovedajúci sa kňazovi skutočne všetko povedia podľa svojho najlepšieho svedomia a
Exorcista: V mene Pána Ježiša..., povedz len to, čo si želá Najsvätejšia Panna.
Belzebub: Či to povieme alebo nie, to na veci nič nezmení.
Exorcista: Ide o to, čo si želá Najsvätejšia Panna. Hovor pravdu a nič len pravdu! V mene...!
Belzebub: Keby ste boli radšej zostali doma. Čo od nás chcete?
Exorcista: Chceme splniť vôľu Matky Božej. Preto nám povedz, čo si želá Matka Božia, aby si nám povedalosviatostiach!
Sviatosť
pokánia
Belzebub: Sviatosť
pokánia. . . to je tiež tak. Ono
spoločné vyznanie hriechov a spoločné modlitby tiež nie
sú od pápeža. Rovnako tak nepovedal pápež, že to
nahradzuje skutočnú spoveď. To je požiadavka naša z pekla!
Eudia strácajú bez správnej spovede správny
pohľad. Hrešia oveľa viac. Myslia si: O čo ľahšie sa žije, keď
nemusíme kľakať na kolená pred starým mužom v
reverende a vyznávať mu svoje hriechy! Môžeme si svoje
poklesky dovoliť často, môžeme sa dvoriť ženatým, či
vydatým osobám. TAM TÍ HORE nemajú to radi,
keď počujú také výmysly, ale pre nás je to
dobré. Eudia si hovoria: Nemusíme pokorne kľačať,
nemusíme sa priznávať, že sme urobili to či ono, boli u
tej či onej vydatej či ženatej osoby. Myslia si, že to dnes je
dovolené. Kňazi hovoria, že pokornou modlitbou možno dosiahnuť
odpustenie. Prečo by sme mali robiť veľké pokánie, keď
môžeme i tak hrešiť? Kľakneme si jednoducho tak, ako nám
to vyhovuje, buď niekde vpredu alebo vzadu a čakáme na
rozhrešenie. Dnes sa tomu hovorí "modlitby uzmierenia s Bohom" a
nahradzuje to vraj spoveď. V skutočnosti nestačí ani
pokánie, treba ešte odpykať tresty za spáchané
hriechy. A to sa dá prostredníctvom odpustkov. Potom sa
môžeme spoľahnúť na to, že oných 300 dní či
7 rokov alebo čo ja viem ako to vtedy pápež ustanovil. Tieto
odpustky platia dodnes! Ale ľudia to nevedia. To by im mali kňazi z kazateľníc
stále opakovať.Exorcista: Hovor pravdu v mene... povedz, čo si želá Matka Božia, aby si povedal. V mene Otca.. . hovor ďalej, čo si želá Matka Božia!
Belzebub: ONA (ukazuje hore) hovorí, že modlitba za pokánie nikdy nemôže nahradiť spoveď! Opäť musí byť uvedená do života a konaná pravá, nefalšovaná spoved'. Zo všetkých kazateľníc by sa to malo oznámiť.
Exorcista: Hovor pravdu v mene. . . povedz, čo si želá Matka Božia, aby si povedalospovedi.
Belzebub: Ľudia by sa mali na spoveď lepšie pripravovať. Hodinová príprava nie je nijako prehnaná. Práve my vidíme, akú moc má spoveď. Pokúšame ľudí najrozličnejším spôsobom. Usilujeme sa ich zmiatnuť. Keď sa nám to nepodarí, pošleme na človeka d'alších troch démonov, ktorí majú za úlohu dosiahnuť, aby sa nepolepšili. Často to zariad'ujeme tak, aby hriech nepoznal. Na to máme zvláštnych démonov. Neustaneme ani vtedy, ked' sa dotyčná osoba pomodlí k Duchu Svätému, vzbudí ľútosť, vyzná svoje hriechy a vykoná pokánie ľútosť je hlavná súčasť sviatosti pokánia, tu sa usilujeme v nej zvykať na dobré predsavzatie
už viac nehrešiť. Keď človek totiž má pevné predsavzatie, potom sa mu dostáva mnoho milostí. A zasa je to pokora a len pokora, ktorá vyvoláva milosti, ktoré by ináč neboli. Ale ani teraz neustupujeme, keď predsavzatie spovedajúceho je pevné, posielame démonov, aby v poslednej chvíli tesne pred vyznaním hriechov, nahnali spovedajúcemu strach tieto hriechy kňazovi vyznať, i keď ide o všedné hriechy. Väčšiu radosť máme, keď sa nám to podarí u ťažkých hriechov. Musíme povedať, že keď sa ľudia nevyspovedajú zo všedných hriechov, z ktorých sa vlastne ani nemusia spovedať, potom sa im dostanej menej milosti. Tak sa zbavujú možnosti sa napraviť a zmeniť svoj život. Keď po vyčerpaní všetkých týchto našich zásahov, zbožní a veľmi zbožní spovedajúci sa kňazovi skutočne všetko povedia podľa svojho najlepšieho svedomia a
