Strana
36
tomu dnes. Pápež i kardináli si mysleli, že po tejto úľave budú k svätému prijímaniu prúdiť davy. Spočiatku to tak vyzeralo, ale teraz vieme, že k svätému prijímaniu chodí oveľa menej ľudí ako pred úľavou. Všetko sa dnes zjednodušuje a TÍ TAM HORE s tým nesúhlasia. Keby totiž zostali v platnosti staré predpisy o pôste, to by prijímali len ľudia hlboko veriaci, ktorí sú v stave posväcujúcej milosti a prinášali by tým väčšiu obeť. Keďže bol pôst skrátený na jednu, resp. tri hodiny, tak potom sa neprináša prakticky žiadna obeť. Kde nie je žiadna obeť a žiadne odriekanie, tam prichádza i málo požehnania a udeľuje sa menej milosti. Skôr ľudia neustále mysleli na to, že nesmú jesť a kto zavíta do ich srdca. Je to ten Najvyšší, Najsvätejší, ktorého výšku a dokonalosť žiaden človek nemôže obsiahnuť. To ľudia predtým vedeli, a preto sa pred svätým prijímaním často v noci modlili. To niektorí robia dnes, ale je ich menej. To sa týka svätej spovede.
Belzebub: Keď Kristus rozlomil chlieb, videli sme sami, že ho apoštolom na ruku nekládol. .. Nechceme hovoriť, nechceme hovoriť.
Exorcista: V mene Najsvätejšej Matky Božej... !
Belzebub: To my neradi hovoríme, to neradi hovoríme.
Exorcista: V menej Najsvätejšej Panny... hovor!
Belzebub: Pri poslednej večeri kládol Kristus apoštolom chlieb priamo do úst so slovami: "Toto je moje Telo". O Krvi nemusíme vôbec hovoriť, pretože sa pila z pohára a ruka sa Jej nedotkla. Apoštoli, ktorí sa zúčastnili na poslednej večeri, nikdy nepodávali ináč. Keď neskôr sa podávalo na ruku, vždy to bolo bez Kristovho súhlasu. Podával do úst a tiež Matka Božia nikdy ináč neprijímala. Vždy kľačala v hlbokom sklone ... ach, my to nechceme hovoriť. Ked' ONA prijímala, vždy sme zúrili. Ona prežívala sväté prijímanie mysticky, plne prežívala, čo sa vtedy pri poslednej večeri dialo. ONA vždy všetko videla. Bola predurčená, aby viedla Cirkev. Rovnaké určenie mali síce aj apoštoli, ale ONA im bola v značnej miere nápomocná. Už raz sme to museli povedať. ONA celé noci prekľačala s apoštolmi na kolenách, aby Cirkev Kristova bola riadne vedená. Apoštoli prítomní pri poslednej večeri nikdy nedovoľovali podávať na ruku, ale do úst. Že sa to neskôr zmenilo, to nie je ich vina... Ani Ježiš, ani Matka Božia nenesú na tom vinu. TÍ Hore to nezaviedli, lebo to bolo proti ich predstavám.
Exorcista: Kto si želal prijímať na ruku?
Belzebub: Na to sa nemusíš pýtať. Exorcista: V mene Boha Otca. . . !
Belzebub: To, sme dali dohromady my! ... a zmotali. Vedeli sme, že keď u prvých kresťanov zavedieme prijímanie na ruku, bude sa raz môcť povedať, že v prvotnej Cirkvi bolo to tiež tak. Práve posledný koncil a moderní ľudia mohli poukázať na to, že prijímanie na ruku bolo u prvých kresťanov obvyklé a že na ňom teda nie je nič zvláštne. To bolo v prvých časoch kresťanstva, zanedlho po Kristovej smrti. Vtedy to nebol hriech, pretože ľudia neve. deli, že si to Boh neželá. My však sme už vtedy na všetko mysleli a vedeli, aký to bude mať dopad. Osvietené duše a najlepší cirkevní učitelia vždy vedeli, že prijímanie do úst je lepšie a oveľa úctivejšie, pretože sa prijíma TELO TOHO HORE. Je hrozné, keď Ho ľudia berú do zafúľaných paprčiek, do rúk s dlhými nechtami, alebo rozodranou kožou. . . my ani nemôžeme naraz všetky tie ohavnosti vymenovať. Sú ľudia, ktorí si vôbec ráno neumývajú ruky, ani ked niekde boli..., ja o tom nechcem hovoriť, to je hrozné zneuctenie. Ale je veľa ľudí, ktorí v Boha veľmi neveria a ktorí vo sv. Eucharistii vidia len symbol, ako protestanti. Koncil spočiatku taký nebol, ale neskôr došiel k záveru, že treba vyjsť v ústrety protestantom a
tomu dnes. Pápež i kardináli si mysleli, že po tejto úľave budú k svätému prijímaniu prúdiť davy. Spočiatku to tak vyzeralo, ale teraz vieme, že k svätému prijímaniu chodí oveľa menej ľudí ako pred úľavou. Všetko sa dnes zjednodušuje a TÍ TAM HORE s tým nesúhlasia. Keby totiž zostali v platnosti staré predpisy o pôste, to by prijímali len ľudia hlboko veriaci, ktorí sú v stave posväcujúcej milosti a prinášali by tým väčšiu obeť. Keďže bol pôst skrátený na jednu, resp. tri hodiny, tak potom sa neprináša prakticky žiadna obeť. Kde nie je žiadna obeť a žiadne odriekanie, tam prichádza i málo požehnania a udeľuje sa menej milosti. Skôr ľudia neustále mysleli na to, že nesmú jesť a kto zavíta do ich srdca. Je to ten Najvyšší, Najsvätejší, ktorého výšku a dokonalosť žiaden človek nemôže obsiahnuť. To ľudia predtým vedeli, a preto sa pred svätým prijímaním často v noci modlili. To niektorí robia dnes, ale je ich menej. To sa týka svätej spovede.
Prijímanie
na ruku v prvotnej Cirkvi
Exorcista: V mene Ježiša! Ako
je to s prijímaním na ruku v prvotnej Cirkvi?Belzebub: Keď Kristus rozlomil chlieb, videli sme sami, že ho apoštolom na ruku nekládol. .. Nechceme hovoriť, nechceme hovoriť.
Exorcista: V mene Najsvätejšej Matky Božej... !
Belzebub: To my neradi hovoríme, to neradi hovoríme.
Exorcista: V menej Najsvätejšej Panny... hovor!
Belzebub: Pri poslednej večeri kládol Kristus apoštolom chlieb priamo do úst so slovami: "Toto je moje Telo". O Krvi nemusíme vôbec hovoriť, pretože sa pila z pohára a ruka sa Jej nedotkla. Apoštoli, ktorí sa zúčastnili na poslednej večeri, nikdy nepodávali ináč. Keď neskôr sa podávalo na ruku, vždy to bolo bez Kristovho súhlasu. Podával do úst a tiež Matka Božia nikdy ináč neprijímala. Vždy kľačala v hlbokom sklone ... ach, my to nechceme hovoriť. Ked' ONA prijímala, vždy sme zúrili. Ona prežívala sväté prijímanie mysticky, plne prežívala, čo sa vtedy pri poslednej večeri dialo. ONA vždy všetko videla. Bola predurčená, aby viedla Cirkev. Rovnaké určenie mali síce aj apoštoli, ale ONA im bola v značnej miere nápomocná. Už raz sme to museli povedať. ONA celé noci prekľačala s apoštolmi na kolenách, aby Cirkev Kristova bola riadne vedená. Apoštoli prítomní pri poslednej večeri nikdy nedovoľovali podávať na ruku, ale do úst. Že sa to neskôr zmenilo, to nie je ich vina... Ani Ježiš, ani Matka Božia nenesú na tom vinu. TÍ Hore to nezaviedli, lebo to bolo proti ich predstavám.
Exorcista: Kto si želal prijímať na ruku?
Belzebub: Na to sa nemusíš pýtať. Exorcista: V mene Boha Otca. . . !
Belzebub: To, sme dali dohromady my! ... a zmotali. Vedeli sme, že keď u prvých kresťanov zavedieme prijímanie na ruku, bude sa raz môcť povedať, že v prvotnej Cirkvi bolo to tiež tak. Práve posledný koncil a moderní ľudia mohli poukázať na to, že prijímanie na ruku bolo u prvých kresťanov obvyklé a že na ňom teda nie je nič zvláštne. To bolo v prvých časoch kresťanstva, zanedlho po Kristovej smrti. Vtedy to nebol hriech, pretože ľudia neve. deli, že si to Boh neželá. My však sme už vtedy na všetko mysleli a vedeli, aký to bude mať dopad. Osvietené duše a najlepší cirkevní učitelia vždy vedeli, že prijímanie do úst je lepšie a oveľa úctivejšie, pretože sa prijíma TELO TOHO HORE. Je hrozné, keď Ho ľudia berú do zafúľaných paprčiek, do rúk s dlhými nechtami, alebo rozodranou kožou. . . my ani nemôžeme naraz všetky tie ohavnosti vymenovať. Sú ľudia, ktorí si vôbec ráno neumývajú ruky, ani ked niekde boli..., ja o tom nechcem hovoriť, to je hrozné zneuctenie. Ale je veľa ľudí, ktorí v Boha veľmi neveria a ktorí vo sv. Eucharistii vidia len symbol, ako protestanti. Koncil spočiatku taký nebol, ale neskôr došiel k záveru, že treba vyjsť v ústrety protestantom a
