Strana 1
Strana 2
Strana 3
Strana 4
Strana 5
Strana 6
Strana 7
Strana 8
Strana 9
Strana 10
Strana 11
Strana 12
Strana 13
Strana 14
Strana 15
Strana 16
Strana 17
Strana 18
Strana 19
Strana 20
Strana 21
Strana 22
Strana 23
Strana 24
Strana 25
Strana 26
Strana 27
Strana 28
Strana 29
Strana 30
Strana 31
Strana 32
Strana 33
Strana 34
Strana 35
Strana 36
Strana 37
Strana 38
Strana 39
Strana 40
Strana 41
Strana 42
Strana 43
Strana 44
Strana 45
Strana 46
Strana 47
Strana 48

Strana 32


okamihu zachránené. Neradi o tom hovoríme, nemali by ste sa za úbohé duše modliť, nemáme to radi. ONA (ukazuje hore) si myslí v nebi - Judáš o tom musel vypovedať... (nečitateľný riadok) . . . duša má sa tam veľmi zle. Ale oni musia len trpieť, ako my. Nemusíte sa modliť odpustky, ako to teraz robíte, pretože Cirkev ich zrušila. Oni musia len trpieť a my musíme v pekle hrozne strá dať.
     Exorcista: V mene Panny Márie sa ťa pýtam, je možné i naďalej získať odpustky konané na počesť Všech Svätých?
   Belzebub: Čo raz pápež ustanovil, to druhý pápež nemôže, nesmie zrušiť, rovnako tak ako staré topánky, ktoré sú nanič, nemôžu byť vrátené obuvníkovi.
     Exorcista: V mene. . . hovor len pravdu a nič len pravdu!
     Belzebub: Keď nám niekto venuje veľký dar, neradi o tom hovoríme.
    Odpustky sú nesmierny dar pre duše v očistci. Keď niekto dostane veľký dar, ktorý sa mu páči, a on má z neho veľkú radosť, pretože tento dar je preňho znamenitým prínosom, potom darca nemôže prísť povedať: Počuj, milý priateľ, ja som kedysi urobil veľkú hlú¬posť. Už si sa s mojím darom dosť pohral, teraz mi ho musíš zase vrátiť... inak to nejde. Tu by povedal obdarovaný: Ty si myslíš, že by som ti mohol tento dar raz mi venovaný zasa vrátiť? Uplynulo už niekoľko rokov, áno viac ako 10 rokov od čias, čo si mi ho dal a ja si ho jednoducho ponechám. Nemôžeš ma preto pohnať pred súd. Mal si si to rozmyslieť skôr, ako si ma obdaroval. .. Rovnako tak je to i s odpustkami. Odpustky, ktoré pápež raz ustanovil, hovoria TÍ TAM HORE, nemôže iný len tak zrušiť. Už preto nie, že vyslovovanie slov: "Najsladší Pane Ježišu, daj mi večný pokoj!" alebo "Najsvätejšie Srdce Ježišovo, daj, aby sme Ta vždy milovali, aby som Ta vždy miloval" znamená 100 dní, 300 dní alebo i 7 rokov. Práve preto nie je naprosto žiadny dôvod, aby pápež tieto odpustky rušil. Nakoniec, to nebolo nariadené samotným pápežom. Oni by chceli odstrániť všetko. Povedali: Ľudia tomu dnes i tak nerozumejú, myslím si, že o týchto 300 dní bude skrátený ich pobyt v očistci alebo tak nejak. Malo by sa v kázňach hovoriť: Týchto 300 dní je podl'a starých cirkevných ustanovení cirkevný trest, cirkevné pokánie. Po toľko dní nesmeli hriešnici ísť do kostola, ale zostať vonku. Musím ešte povedať, že týchto 300 dní alebo 7 rokov bolo ľahkou vecou v porovnaní s tým, čo museli vytrpieť cirkevným pokáním. Bol to pre úbohé duše, ale i pre ostatných ľudí neuveriteľný dar.
     Exorcista: A čo totiesguoties?    .
   Belzebub: Všetky odpustky sú nesmiernym darom. Všetko, čo jeden pápež raz urobil, nemôže iný pápež zrušiť i keby sám chcel z vlastnej vôle! Keď sa rokovalo o zrušení odpustkov musím povedať, že pápež sám ich nezrušil, ale boli pri tom iní, ktorí to na neho jednoducho nahrali.
     Exorcista: Ako je to s tridentskou Omšou, je to tiež tak?
     Belzebub: Ach, nechoďte na mňa s tridentskou Omšou!
     Exorcista: V mene. . . hovor len pravdu!
    Belzebub: Ach, prečo musím hovoriť stále len pravdu! Je to strašná vec, že sa tomu nemôžem vyhnúť! Celý čas na mňa chodíte len s pravdou!
     Exorcista: Pán Ježiš povedal: "Ja som Cesta, Pravda a Život."
     Belzebub: To viem.
   Exorcista: Želáme si pravdu a to, čo hovorí Ježiš a Najblahoslavenejšia Panna. Hovor Jej menom a nehovor nič, iba pravdu!

Sviatosti

   Belzebub: Sviatosti... Práve o nich nechceme hovoriť. To je téma, ktorú nechcem prijať. Je to s nimi dnes také, aké to je.

   


<<predchádzajúca strana                         ďalšia strana>>